Sedem rokov je v živote človeka dlhý úsek. Je dobré, keď je naplnený zážitkami a radosťou. Horšie je to, keď v tých siedmich rokoch niečo chýba.

V rodine slobodníka Alexandra ŠIMKOVIČA zostalo prázdno potom, ako tragicky zahynul počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky na Cypre. Tým najsmutnejším dňom sa pred siedmymi rokmi stal pre jeho rodinu 5. október.

Preto si tí, ktorí žijú a pracujú v súčasnej dobe v tábore Milana Rastislava Štefánika vo Famaguste, dovolili v duchu sa postaviť vedľa Alexandrových blízkych a priateľov a pripojiť sa k spomienkam.

V tichu sme počas pietneho aktu pri jeho pomníku vzdali poctu jeho osobnosti a v modlitbách prosili o pokoj jeho duši a silu pre jeho rodinu. Vo vojenskej kaplnke
sv. Cyrila a Metoda vo Famaguste odslúžil zádušnú svätú omšu súčasný duchovný kontingentu plukovník ThLic. Marko TROCHAN, ktorý Alexandra vyprevádzal aj na jeho poslednej pozemskej ceste.

Veliteľ Sektoru 4 podplukovník Miroslav BELANSKÝ zdôraznil dôležitý odkaz z dnešnej pripomienky, ktorý smeruje k nám všetkým. Správať sa tak, aby nikto z tých, čo nás doma čaká nemusel hľadieť na prázdne miesto...